«

»

TAJOMSTVÁ BAGROVISKA

Prepis článku z časopisu Poľovnictvo a rybárstvo r.1973 čislo 4.

ING:VLADIMÍR LACKO CSc.

BAGROVISKO

V predchádzajúcom článku som opísal poznatky z hornej časti revíru 730.Je to úsek rieky Poprad od Svitu nahor po hranicu Tanapu pod obcou Štôla.Tento revír bol roky rezerváciou.Od roku 1972 sa tu znovu začalo chytať,čo umožnilo získať zaujímavé poznatky o zarybnení tejto bývalej rezervácie.I keď z Tatier tečie čistá voda, predsa v hornej časti bol revír len priemerne zarybnený a nevyskytovali sa tu obzvlášť veľké pstruhy.Čo nám však prezradí spodná časť revíru? V spodnej časti revíru je umele vytvorené jazero Bagrovisko.Toto sa nachádza tesne pri Svite, 230 krokov od hlavnej cesty.Bagrovisko vzniklo pri ťažbe štrku,ktorá sa započala asi v roku 1942.Neskoršie sa na spodnej strane vybudovala hrádza, ktorú však poškodzovali povodne. Iba v roku 1958 dobudovali terajšiu hrádzu. Bagrovisko je pekné jazero,v prekrásnej prirode.Je obklopené lesom.Pohľad na sever korunuje veniec tatranských končiarov.Pri pohľade na juh bvidno medzi lesmi časť závodu Chemosvit. Je to symbol dnešnej doby-prekrásna príroda,alepriamysel v nej nájdeš. Bagrovisko bolo jedinou časťou revíru 730,v ktorej sa aj počas rezervácie legálne chytalo v obmedzenej miere.Najzaslúžilejší členovia dostali ročne 1-2 povolenia na lov v Bagrovisku.V roku 1971 v záznamoch o úlovkoch bolo z Bagroviska uvedených 49 pstruhov.Azda štatistika nie je celkom úplná,lebo páni pytliaci nám úlovky nehlásia. Rybačka v Bagrovisku bývala veľmi priťažlivá.Ráno a večer,keď sa obvykle chytávalo,bola tu úplná samota,pokoj,len cez deň sa tu motali výletnici.Krásna príroda a k tomu krásne úlovky.Čo viac si môže rybár priať?Ale Bagrovisko bolo vždy nevyspytateľné,úlovok tu nebol nikdy istý.Raz si ťahal tri pekné kusy jeden za druhým,inokedy ani za celý deň sa ti nepodarilo splniť plán.Ísť na Bagrovisko,to bolo čosi najposvätnejšieho,to vždy predstavovalo perlu sezóny.Veru dlho predlho som rozmýšľal,kedy využijem prislúbené povolenie,aby som skutočne vystihol úspešný deň. Prirodzene,keď sa revír navštívi raz-dvakrát do roka,nedá sa o ňom nič vedieť.Iba keď sa v roku 1972 smelo sem chodiť a keď sa viaceré poznatky dali získať aj od kolegov,iba vtedy sme poodhalili tajomstvá Bagroviska. Najprv však opíšem jeden veľmi smutný poznatok.Tento pekný a dobrý revír sa postupne kazí.Ako som uviedol v prvej časti článku,odpadové vody z ťažby štrku v nových lokalitách zakaľujú rieku.Následok je,že sa Bagrovisko postupne zanáša,Pôvodné štrkovité dno sa mení na bahnité,čo lososovítým rubám nevyhovuje.Hĺbka Bagroviska sa povážlive znižuje.Ak to takto ďalej pôjde,zanedlho odpíšeme ďalsí dobrý revír.Zakaľovanie tiež sťažovalo rybačku.Na záchranu tohto dobrého revíru treba urobiť energické kroky.Kalnú vodu nemožno podceňovať,rybám veľmi škodí.

                        VLÁČENIE NA BAGROVISKU

Pre lov na Bagrovisku je predovšetkým vhodná technika vláčenia.Pri vláčení sa dali získať dobré poznatky o zarybnení jazera i o živote rýb v ňom. Na základe celoročných skúseností možno povedať,že rýb je tu dosť a vyskytujú sa tu pekné pstruhy.Je to pochopiteľné.Potravy je tu dostatok,obzvlášť sa tu vyskytujú čereble.Prostredie je pre ryby pokojné an bezpečné.Rozvodnenie rieky Bagrovisku nevadí,naopak,pri veľkých vodách sa môzu splaviť ryby z horných častí revíru.Aj keď ryby tiahnu dolu riekou ,svoju púť skončia v Bagrovisku.Otravy sme tu nezaznamenali. Prečo však úlovok na Bagrovisku nie je istý?Na bežných pstruhových revíroch úspech závisí hlavne od toho,kde sa ryby zdržujú.Pozorovania nasvedčujú tomu,že v čase pokoja sa ryby zdržujú prevažne v strede Bagroviska a tam sa nástraha nedá dohodiť. Ryby sa tu lovia dvoma spôsobmi.V prvom prípade sa intenzívne loví v strede jazera,pri krajoch sa neloví a aj zábery sú zriedkavé.V druhom prípade ,keď sa ryby rozchádzajú po celom jazere , je čas pre lov úspešný.Platia tu bežné pravidlá,že úspech sa častejšie dosahoval ráno a večer a pred búrkou.Kým vtok nebol zanesený usadeninami,hodne rýb bývalo ráno pri vtoku.Jedno z tajomstiev úspechu spočívali v tom ,že bolo treba vedieť,kde sa zdržujú kŕdliky čerebiel a v takýchto miestach sa potom neraz podarilo chytiť úlovok. Technika lovu na Bagrovisku je jednoduchá-naprosto bežné vláčenie.Treba len čo najďalej dohodiť anástrahu viesť dosť hlboko.Lov na rybku je úspešnejší ako lov na blyskáč.Pstruhy sa tu obzvlášť potešia čerebliam.Úspešný býva aj biely devon. Tento rok však Bagrovisko stratilo trochu zo svojho čara.Keď sa sem mohlo ísť len raz-dvakrát do roka,bolo to nepomerne vzácnejšie,ako keď sa sem môžechodiť častejšie.Prirodzene aj malá samota tu už chýbala.Skoro vždy sa tu motali nejakí rybári.Aj spôsob akým sa na Bagrovisku chytá,,zovšednie,keď sa ním chytá častejšie.Stáť viac-menej na jednom mieste,alebo len pomaly chodiť popri brehu a stereotypne hádzať a potom len krútiť a stále len krútiť.Náhodou natrafíš na pstruha a je dobre,netrafíš-máš prázdny kôš.Veru to nie je ono,čo má rád pravý pstruhár.Netreba tu toľko znalostí,skúseností a premýšlania ako pri love na rieke.Chýba tu tá pestrosť a rôznorodosť rieky.

                         MUŠKÁRENIE NA BAGROVISKU

Bagrovisko je typickým revírom,kde sa má používať vláčenie.Ale čo si počneš človeče ,keď rád muškáriš?Vera moja láska k muškáreniu viedla k tomu že som sa rozhodol odkrývať taje Bagroviska aj pomocou mušiek. Sú jazerá,na ktorých sa dobre muškári.Základná podmienka úspechu je,aby ryby lovili pri brehoch.Tak ku príkladu na neďalekom umelom jazere pod Tatranskou Štrbou ryby často lovia tesne pri brehoch a preto sa tu dobre muškári. Úprimne povedané,na úspešnosť muškárenia na Bagrovisku som veľmi neveril.Vláčenie má tú výhodu,že nástraha sa dá ďaleko dohodiť a prejde dlhú dráhu.Takto je oveľa väčšia pravdepodobnosť,že sa ukáže chtivému pstruhovi..Ale zase na druhej strane je lákavé dosiahnuť úspech tam,kde sa úspech ľahko nepridá. Druhý deň sezóny,16.apríla,sme boli na Bagrovisku asi šiesto rybári.Stáli sme tam smutní,neveselí,do Bagroviska sme hľadeli,slovka nepovedali,len občas sme zavzdychali.Ach naše Bagrovisko,aké si mútne!Unavení od bezúspešného vláčenia sme rezignovali.Tu jeden kolega urobil niečo,čo by muškárovi tak ľahko nenapadlo.Vzal si muškárku,naviazal si mušku Coachman a hodil na mokro pred výtok z jazera.A veru ľudkovia moji,verte abo neverte, ochvíľu mal krásneho pstruha,vyše 40cm.Zdala sa to byť neuveriteľná náhoda,ale onedlho mal dva ďalšie pekné pstruhy.Napodiv pstruhy neboli vôbec vychudnuté.To svedčí o tom,že v Bagrovisku je dosť potravy.Pstruhy z riek sú v tom čase úplne štihle. Od toho okamžiku nastala zháňka po muškách.Ešte v ten deň viacerí kolegovia pred výtokom z Bagroviska Coachmana zbytočne nemočili.Keď sa to roznieslo po Svite,karavány rybárov chodili pred výtok z Bagroviska s Coachmanmi na vlasci. A veru sa tu chytilo dosť pekných pstruhov.Coachman sa stal hrdinom.Úspechy však trvali len asi dva týždne.Zrejme v tom období sa pstruhy zdržovali pred výtokom zBagroviska a to bola príčina úspechov.Keď sa neskoršie pstruhy rozliezli po Bagrovisku,bol koniec. Na Bagrovisku som odskúšal viacero spôsobov muškárenia.Tiž som bedlive pozoroval,za akých podmienok kolegovia mali úspech pri muškárení.Ukázalo sa,že ku koncu jari a v lete mokrá muška bola málo úspešná.Bolo potrebné mať šťastie.Na Bagrovisku sú ryby zvyknuté loviť mušky plávajúce na hladine,preto aj suché muškárenie je tu vhodnejšie. Pri jednom spôsobe lovu som mušky dobre nasilikoval,dohodil som ich čo najdalej a nechal som ich tam dlho plávať.Úspech bol však zriedkavý.Pri druhom spôsobe som pomaly chodil popri brehu,mušky som ďaleko hodil a pomaly som ich priťahoval k brehu.Takto boli zábery častejšie.Muškárenie pri vtoku do jazera bolo menej úspešné ako v minulosti,na príčine sú nánosy. Výber mušiek nerobil žiadne problémy,stačilo dodržať známe pravidlá.Šedé mušky boli dobré vždy,v lete sa oplatilo pribrať hnedé a čierne mušky.Vhodné boli stredné,alebo veľké mušky. Lipňa som na Bagrovisku nechytil,ale kolegovia v hornej časti Bagroviska chytili niekoľko ozaj pekných lipňov.Zrejme lipne v Bagrovisku sú a určite sa im dobre darí.A však typické lovenie lipňa sa tu nedalo často vidieť.Lipňe v Bagrovisku sa asi živia viacej potravou zo dna. Takto muškárenie odhalilo,že popri pstruhoch a čerebliach je lipeň ďalším obyvateľom Bagroviska.Ojedinele sa ešte vyskytuje jalec. Celkove sa potvrdil predpoklad,že s muškárením sa na Bagrovisku ťažšie dosiahne úspech.Treba vystihnúť čas,keď pstruhy plávajú popri brehoch. I keď keď som na mušky chytil niekoľko kusov,nebolo to pútavé muškárenie.Ani z ďaleka to nie je také pekné muškárenie ako na tečúcich vodách.Chýba tu stály pohyb,stála činnosť,nevyhnutnosť pozorovať,rozmýšlať-a práve toto pravý muškár má rád. Prepis GODY.