Vznik rybárstva v podtatranskom meste Svit sa spája s rokom 1945,kedy sa 20 nadšencov rozhodlo založiť si vlastnú organizáciu s názvom „Spolok rybárov športovcov vo Svite.“ Spolok mal v prenájme niektoré potoky v okolí Svitu a počet jeho členov už do konca roku vzrástol na 31 členov . V roku 1948 mal už 47 členov a tento stav sa nezmenil do roku 1950.
Za predsedu si zvolili Alexandra Bottku a k najaktívnejším členom v prvopočiatkoch vzniku spolku patrili: Ladislav Andraššák, Jozef Hallász, František Hauke, Ladislav Hynek, Pavol Šimko, Michal Šimko, Ján Šivec, Cyril Havlík, Ladislav Havlík, Miloš Šykorský a tiež 85 ročný v súčasnosti najstarší aktívny člen našej MO Pavol Litvín.
O tom , že členom spolku nešlo len o chytanie rýb, ale najmä o zveladenie podtatranského rybárstva svädčí skutočnosť,že už v roku 1946 začali propagovať výstavbu liahne rýb s odchovnými rybníkmi. Po získaní potrebného pozemku pod kopcom zvaným Kymbiark sa už v roku 1947 začalo so zameriavacími prácami a za rybársky spolok ich prevádzali: Andraššák, Hallász, Janček, Hynek a zo Štátneho ústavu hydrobiologického sa ich zúčastňoval Dr.Hnatevič.So samotnou výstavbou sa začalo na jar roku 1948 a liaheň spolu s bytom pre porybného bola daná do prevádzky v roku 1950.Obec Svit na túto stavbu poskytla príspevok 20 000 Kčs.Prvým porybným na tejto liahni bol skúsený rybár Košavič a postupne sa v tejto činnosti vystriedali Mikuláš Repický, Miloš Nemec, Jozef Drevko a Ing. Ján Arvay.
[Best_Wordpress_Gallery id=“3″ gal_title=“História“]
V roku 1950 sa stáva predsedom spolku Ladislav Andraššák,neskorší dlhoročný podpredseda ÚV SRZ. V roku 1952 došlo k poštátneniu rybárskeho práva vo všetkých vodách a boli stanovené zásady hospodárenia v rybárskych revíroch. Svitským rybárom boli ako revíry pridelené: úsek rieky Poprad od ústia Teplického potoka po hranice TANAP-u spolu s prítokmi, Batizovský a Velický potok od ich sútoku tiež po hranice TANAP-u.Boli to pstruhové vody s výskytom lipňa.
V roku 1954 mala organizácia Svitských rybárov už 60 členov a začalo sa uvažovať o zlúčení miestnych organizácií vo Svite, Poprade a Matejovciach do jednej organizácie. K vytvoreniu “ Okresného rybárskeho spolku v Poprade“ dochádza po vzájomnej dohode spomínaných organizácií v roku 1955. Za predsedu novovytvorenej organizácie bol zvolený Ladislav Andraššák a členmi výboru sa zo Svitských rybárov stali Martin Lačný,, Michal Šimko a Pavol Papcún.
V roku 1958 postihla podtatranskú oblasť prírodná katastrofa. Po dlhotrvajúcich daždoch, ktoré vyvrcholili prietržou mračien v popoludnajších hodinách 28.6 s trvaním do večerných hodín 29.6. vystúpila 29.6. v odpoludňajších hodinách rieka Poprad zo svojho riečišťa. Koryto nestačilo pojať obrovský príval vody, ktorá tiekla ulicami Svitu. Bolo zničené dobre zarybnené bágrovisko vo Svite,nová regulácia rieky Poprad na okraji mesta a most vo Svite na cestu do Sp. Teplice. Odplavené ryby po opadnutí vody ľudia chytali vo vytvorených mlákach.Vtedy veľký kus práce urobili rybári,ktorí ešte dva dni po opadnutí vody premiestňovali ryby z mlák do rieky. Ďalšou významnou udalosťou v živote rybárov boli Majstrovstvá sveta v rybolovnej technike 2-5. septembra 1966. Voľbu nášho mesta pre usporiadanie tejto významnej športovej udalosti predurčovala najlepšia poloha v oblasti Tatier , všešportový štadión s krytou tribúnou, vyhovujúca poloha trávnika a pekná panoráma Tatier. Športové súťaže prebiehali na futbalovom štadióne a niektoré vrhačské disciplíny sa uskutočnili na lúke za železničnou stanicou. Na majstrovstvách sa zúčastnilo 300 pretekárov z 18 krajín. Prakticky všetci Svitskí rybári sa aktívne podielali na ich usporiadaní.
Počet záujemcov o výkon rybárskeho práva mal stúpajúcu tendenciu a počet členov združených v Popradskej organizácii presahoval číslovku 500. Tento počet ,ako aj veľkosť regiónu so spádovými obcami znemožňoval kvalitnú prácu a preto po vzájomnej dohode členov výboru zo Svitu a Popradu dochádza k odčleneniu rybárov zo Svitu a ku dňu 24.1.1972 dochádza k vytvoreniu samostatnej MO SRZ vo Svite s počtom 78 delimitovaných členov. Za predsedu bol zvolený opäť Ladislav Andraššák, tajomníkom Eugen Paljus, podpredsedom Martin Lačný, účtovníkom Pavol Šimko a hospodárom Michal Šimko. Počet členov do konca roku1972 vzrástol na 92 dospelých členov a 7 mladých rybárov, spolu teda na 99 členov.
Znovuvytvorená MO má do obhospodarovania zverené ako rybárske revíry už na začiatku spomínané toky, okrem Velického potoka.ale už s vodnou nádržou v Štrbe a štrkoviskami pri Svite.
Okrem bežnej činnosti spočívajúcej v love rýb, zarybňovaní a starostlivosti o zverené toky sa v MO už v roku 1972 vytvára pomerne silné pretekárske družstvo pre lov rýb udicou, ktoré v nasledujúcich 15-tich rokoch šírilo dobré meno našej MO nielen v rámci Východoslovenského kraja, ale aj v rámci Slovenska a Československej republiky. Iniciátorom myšlienky vytvoriť pretekárske družstvo bol Martin Lačný, ktorý bol aj prvým trénerom družstva. K dlhoročným oporám družstva patrili:Ján Huszár, Ján Ebringer, Vincent Seman, Milan Jánoš, , Ing. Ján Lednický, Ján Stanek, Pavol Šefčík, Peter Mazúr, Ján Ivan, Juraj Štec, Pavol Šefčík ml. a zo žien Terézia Lednická, Božena Kučerová a Emília Repiščáková. Družstvo sa stalo štvornásobným majstrom Východoslovenského kraja, dva krát skončilo na druhom mieste a dva krát na trťom mieste.
O vysokej športovej úrovni pretekárov svädčí aj skutočnosť,že naši pretekári manželia Lednickí , Huszár, Stanek a Jánoš reprezentovali Východoslovenský kraj na Majstrovstvách Slovenska v Komárne r. 1975 a vo Zvolene v r. 1977 a nominácia manželov Lednických do družstva Východoslovenského kraja na majstrovstvá ČSSR v r. 1976 v Trenčíne.Najväčším športovým úspechom však je víťazstvo Terézie Lednickej na majstrovstvách ČSSR v Břeclavi v r. 1978.Na tých istých majstrovstvách obsadilo družstvo Východoslovenského kraja, ktorého trénerom bol Ján Huszár a členmi manželia Lednickí, druhé miesto.
Na majstrovstvách ČSSR 1980 v Humennom Terézia Lednická titul majsterky republiky neobhájila, ale druhé miesto je možné považovať tiež za veľký úspech. S pribúdajúcimi rokmi členov pretekárskeho družstva títo aktívnu činnosť a dochádza k zániku tejto disciplíny v MO. V roku 1975 postihla našu MO citeľná strata,keď v marci náhle zomrel priekopník podtatranského rybárstva a dlhoročný predseda MO Ladislav Andraššák. Za predsedu bol zvolený Ing. Lednický, tajomníkom sa stal Martin Lačný, podpredsedom Přemysl Krejča, účtovníkom Pavol Šimko a hospodárom Jozef Šimko. Predsedom revíznej komisie sa stal Ján Ebringer.
Ďalším významným medzníkom v činnosti rybárov je júl 1991 , kedy bol uvedený do prevádzky kanalizačný zberač Svit-Poprad a ním sú odvádzané splaškové vody zo Svitu až za mesto Poprad, kde ústia už do väčšej rieky bez podstatného zhoršenia kvality vody v nej.Tým sa prakticky po viac ako päťdesiatich rokoch vrátil život do viac ako 8 kilometrového úseku rieky Poprad pod Svitom.Veď k prvému hromadnému úhynu rýb v rieke pod Svitom došlo už v roku 1937 a otravu zapríčinila novopostavená chemická továreň vo Svite vypúšťaním svojich odpadových vôd.Dnes však môžeme povedať,že rieka Poprad je živou riekou od prameňov až po sútok s Dunajcom.
Tento krátky prehľad činnosti Svitských rybárov by nebol úplný,keby som nespomenul ďalších aktívnych členov výboru a MO ktorí doteraz spomenutí neboli, ale patrí im za ich činnosť úprimné uznanie. Sú nimi Rudolf Schelling, Pavol Horevaj, Eduard Kubík, Ing. Stanislav Šimo, Jozef Sabura, Bohumil Šaling, Ing. Andrej Kučera, Bedřich Schváb, Zdenko Lednický, Milan Vrbenský, Ján Dubeň, Martin Majkut, Ján Zbell, Jaroslav Klas, Ján Jež a poďakovanie patrí aj ďalším dlhoročným členom MO. Dúfame,že sa v súčastnosti aktívnym členom MO podarí nadviazať na prácu naších predchodcov a nadviažeme na tradíciu podtatranského rybárstva.
