Článok z časopisu Poľovníctvo a rybárstvo z roku 1973 č.2
Ing.VLADIMÍR LACKO,Csc.
Autor článku
Keď starí Rimania kreslili mapy a nejaké územie bolo neznáme,neprebádané a tajuplné,tak takéto územie označili na mape vetou: „Hic sunt leones“,čo značí „Tu sú levy“.Od tých čias citát Hic sunt leones zostal symbolom pre niečo,čo je neznáme a záhadné. Na mape rybárskych revírov až do roku 1972 by si rieka Poprad,úsek č,13, revír 730 plným právom zaslúžila označenie Hic sunt leones.Sem už dávnejšie rybári nemali prístup.Keď som sa v tejto sezóne chystal do revíru 730 ,vždy som mal na mysli tento starý latinský citát. Revír 730 sa začína od cestného mostu na ceste Tatranská Štrba-Poprad.Od mostu nadol je revír 729,ktorý bol opísaný v 4.čísle PAR v roku 1972.Revír 730 končí sa nad cestným mostom na ceste Mengusovce-Vyšné Hágy,kde sa začína územie Tanapu.Revír má tri rozdielne úseky a to horný tok , druhým úsekom je umelo vytvorené jazero Bagrovisko a tretí je krátky úsek od výtoku z Bagroviska po spodnú hranicu revíru.
Revír 730 patril prv Svitu, po spojení s Popradom patril popradskej organizácii.Po vybudovaní liahne vo Svite v spodnej časti revíru bola rezervácia pre odchyt matečných rýb, neskoršie Miestne rybničné hospodárstvo prevzalo celý revír.Až na veľmi obmedzené chytanie v Bagrovisku sa legálni rybári s týmto revírom rozlúčili. V sezóne 1972 MO SRZ vo Svite uzavrela s Rybničným hospodárstvom zmluvu,podľa ktorej mohli svitskí rybári chytať v tomto revíri a za to svitská organizácia dodala Rybničnému hospodárstvu matečné ryby zo svojich revírov.Takto sa svitským rybárom znovu otvoril revír 730. Na tento revír som bol veľmi zvedavý.Aké nové a zaujímavé poznatky sa získajú z revíru,ktorý bol roky rezerváciou?Ako bude zarybnený takýto revír?Či viac ročná rezervácia postačí,aby bola hojnosť rýb v revíri? Budú tu veľké kusy budú tu vyše kilové pstruhy? Budú tu duháky,nájde sa tu lipeň? Bude sa tu ľahko chytať? Takéto i iné otázky som si kládol,keď som sa chystal študovať život rýb v revíri 730. Spomienky z minulosti na tento revír sú dosť rozdielne.Najstarší rybári udávajú ,že revír bol veľmi dobrý a bývali tam veľké pekné pstruhy. Za prvej republiky z tohto revíru miestni rybári dodávali pstruhy pre tatranské hotely.Vtedy sa tu však chytalo pomerne málo.Iní rybári spomínajú, že hojnosť rýb tu veru nebývala a zriedka sa dal chytiť veľký kus.Takéto spomienky sú už z čias, keď do revíru začalo chodiť viacej rybárov.Odvety sa však revír značne zmenil,a tak staré spomienky môžu byť už len zaujímavé, ale menej užitočné. Z Tatier ide v rieke krištáľovo čistá voda.Dnes už v naších riekách málokedy vidíme tak ideálne čistú vodu.Výhodou revíru je, že i pri silnejších dažďoch voda zostáva pomerne čistá a dá sa v ňom ešte dobre chytať,keď iné revíry sú už zakalené.Avšak aj revír 730 je postihnutý krutou kliatbou.Východoslovenské kameňolomy a štrkopiesky vedľa Batizoviec ťažia štrk.Pri ťažbe štrku sa podnik naprosto nedokonale stará o čistenie vôd,ktorými prepiera štrk.Odpadné vody vtekajú do Popradu niečo vyše kilometra nad Bagroviskom a od tohto miesta býva rieka 5 alebo až 6 dní v týždni zakalená.V minulosti to ešte nebolo také zlé,ale v roku 1972 zakaľovanie rieky bolo značné.Nepomáhali ani početné upozorňovania,nepomohlo ani to, že podnik musel zapríčinené škody platiť čistá tatranská rieka bola ďalej znečisťovaná,čo pri lepšej starostlivosti o čistenie odpadových vôd veru nemuselo byť.Ak znečisťovanie rieky bude pokračovať i v budúcom roku,nezostane nič iného,než pristúpiť k riešeniu poradnom práva.Teraz však o poznatkoch a skúsenostiach z tohto revíru.
Vláčenie v Džungli
Horný úsek revíru sa odjakživa nazýval Džungľou.Je to skutočne výstižné a priliehavé pomenovanie.V tejto časti revíru sú síce prístupné časti rieky,ale väčšiu časť rieky obklopujú husté porasty a lesy.Teda skutočná džungla. V tomto úseku je Poprad pri väščom stave vody divokou,dravou horskou riekou,pri nízkom stave vody je bystrým horským potokom.Je to však skutočne čarokrásna rieka,okúzľujúca,príťažlivá,obklopená prekrásnou prírodou.voňavými lúkami,pekným lesom,ale aj dosť ťažko prístupnou džungľou.Stopy civilizácie tu skoro vôbec nevidno.je tu rozprávkový pokoj,majestátne ticho je prerušované len šumom vetra a zurčaním rieky.Živého človiečika tu málokedy stretneš. Ja síce prevážne muškárim,ale v tejto rieke aj vláčenie bolo veľmi príťažlivé a tak neraz som tu chytal aj na prívlač. Chcel som byť prvým rybárom v revíri a tak už 15.apríla som sa ponáhľal do tohto revíru.Lovil som na blyskáč,ale veru dožil som sa naprosto nečakaného prekvapenia.Nemal som ani záber.Je to však vysvetliteľné,máme totiž skúsenosti,,že v podtatranskej oblasti na samom počiatku sezóny blyskáče pstruhom neveľmi chutia.Len asi o mesic neskoršie sa začali ukazovať prvé úspechy. Prvé poznatky potvrdené neskoršie celo sezónovými skúsenosťami.boli neočakávané a málo príjemné.Očakávané vysnívané vyše kilové pstruhy sa akosi vôbec nehlásili.Okrem podmierečných rýb,ktorých bolo hodne ,väčšina rýb mala len 25 až 27 cm.Väčšie ryby sa zdržovali hlavne v spodných častiach Džungle.Tak toto bol poznatok z revíru.
Ani druhý poznatok nebol radostný.V revíri nebolo síce málo rýb,ale bol len priemerne zarybnený.Nebol to taký revír v ktorom by sa mohlo povedať,že v ňom voda smrdí rybami a v ktorom sa za každou skalkou skrýva nikoľko pekných pstruhov.Pstruhy v tomto revíri sú však veľmi pekné,v žiadnom inom som nevidel takú peknú zlatohnedú farbu rýb. A ich chuť to bola skutočná rozprávka. Duhákov je tu málo,lipeň sa vyskytuje len ojedinele v spodnej časti Džungle. Bolo by predčastné po ročných pozorovaniach usudzovať, prečo tento revír, nebol ešte lepšie zarybnený.Stáva sa ,že v niektorom roku sa i v dobrom revíri ryby menej zdržujú a že ich prírodné podmienky dovedú do iných úsekov revíru.V revíri ,akým je Popred 13,veľká voda môže ryby splaviť do spodnejších úsekov.Tu väčšia voda bola v roku 1971.Iste však príčinu treba hľadať aj v tom,že Poprad v tomto úseku je horskou riekou s nedostatkom potravy,rieka je pomerne prudká a často mení koryto.Nedá sa ani vylúčiť,že sa tu vyskytuje pytľačenie i keď na takejto rieke bez dobrého výstroja sa ťažšie dosahuje úspech. Skúsenosti ukazujú,že ani viacročná rezervácia v tejto rieke sama osebe nevytvorila podmienky pre bohaté zarybnenie. Nestretol som sa ešte s revírom,v ktorom by život rýb a ich chytanie nemalo svoje zvláštnosti a svoje zaujímavosti.V tomto revíri ma prekvapili stanovištia rýb.Pstruhy tu buď nepoznajú pravidlá,kde sa majú zdržovať,alebo proste platné pravidlá ignorujú.Revír má pomerne málo pokojných miest,ale v takých sa ryby obvykle menej zdržovali.Častejšie bývali v silnejších prúdoch a na miestach,kde bola rieka dravšia.Rieka má pekné pokojné bočné ramená,ale aj v nich bývalo málo rýb,i keď na prvý pohľad sú to ideálne miesta pre pstruha.Neraz som chytil pomerne slušného pstruha na mieste,kde som nevedel pochopiť,ako sa tam ten pstruh vôbec zmestil a čo tam robil.A zase z miesta,kde som očakával borca ťažko-ťažkej váhy,vytiahol som len takého ,,kulihráška“. Nechytil som v tomto revíri málo rýb,ale veru málo rýb som doniesol domov.25 až 26 cm pstruhy nepatria do koša,také majú ešte ďalej chodiť do školy. Pri dodržaní základných pravidiel,nebolo tu pstruha ťažko chytiť,ale predsa chytanie v tomto revíri vyžadovalo určité skúsenosti.Dokonalé krytie sa je samozrejmou podmienkou.Úspech dosť závisel od voľby blyskáča.Lovil som len na blyskáč,je to športovejšie ako lov na rybku.Odkúšal som viaceré typy blyskáčov,ale najúspešnejší bol môj obľúbený blyskáč,ktorý pochádza z domácej dielne nášho hospodára Paľa Papcúna.Tento veľmi úspešný blyskáč je jednoduchý,ale pracuje perfekne.Je to rotačný blyskáč,jednofarebný,a to buď zlatý,medený alebo strieborný.Úspešnejšie boli prvé dve farby.Blyskáč dokonale rotuje.Je primerane ťažký. Pri chytaní je dôležité,aby ryba nevidela,,mŕtvy blyskáč“,tak voláme blyskáč,kým nezačne rotovať.Obzvlášť dôležité je,aby sa blyskáč v silnejších prúdoch ťahal pomaly.Pri rýchlejšom vláčení ryba síce tiež zaberie ,ale málokedy sa ju podarí zaseknúť. Na jednom mieste pri brehu som nikdy nemal záber.Neskoršie som zistil,že hoci sa miesto zdalo byť plytké,v skutočnosti bolo hlboké vyše 1,5 m.Keď som to zistil a blyskáčsom viedol dostatočne hlboko,domáci pán hneď dal o sebe vedieť.Bol to rekordný pstruh z tohto revíru.Od tej príhody som pozorne sledoval vplyv hĺbky,v ktorej sa blyskáč vedie.Pozorovaj som,že pri vedení blyskáča vo väčšej hĺbke boli zábery častejšie. Hodne úlovkov som dosahoval hlavne od polovice mája do počiatku júla.Pozdejšie začali úlovku rednúť.Iste v lete pri nízkej vode sa ťažšie chytá,ale zrejme v takomto revíri sa ryby dosť ľahko vychytávajú.Keby tu nebola rezervácia a do revíru by sa voľne chodilo,bol by revír iste chudobný.
Muškárenie v Džungli
Keď rybár raz podľahne čaru muškárenia,už potom nie je možné od neho sa odpútať.I keď v Džungli bolo vláčenie jednoduchšie,predsa moja láska k muškáreniu ma viedla k tomu,že som tu častejšie muškáril i keď muškárenie v Džungli nebolo ľahké. V dravých horských riekach sa vždy ťažšie muškári.K tomu všetkému hustý porast v Džungli a zlá prístupnosť veľmi sťažovali hádzanie mušiek.Nezvykle čistá voda vyžadovala dokonalé krytie sa a bolo potrebné mušky hádzať na veľkú vzdialenosť.Bez dokonalého majstrovstva v technike vrhov a vo vedení mušky sa tu nedosiahne veľa.Toto zase na druhej strane robilo muškárenie v Džungli veľmi príťažlivým.Čím ťažšie sa úspech dosiahne,čím viac dôvtipu a skúseností je potrebné použiť,tým je úspech cennejší. V odbornej literatúre sa odporúča v prudkých horských riekach chytať na mokrú mušku.Ukázalo sa,že v Džungli sa veľmi dobre dá chytať aj na suchú mušku.Chytal som prevažne na sucho a len tam ,kde to nebolo možné,použil som aj chytanie na mokro.Aj mokrej muške sa pstruhy v tomto revíri vedeli úprimne potešiť. Úspech pri muškárení v Džungli bol podmienený predovšetkým dobrou technikou lovu,podstatne menej problémov robil výber mušiek.Stačilo dodržať známe základné pravidlá a o úspech nebolo sa treba báť.Celoročne úspešná bola March Brown a šedé mušky ako sú Blue Duna a Blue Quill.V lete sa vyplatilo pribrať ešte niektorú s hnedých,alebo hrdzavých mušiek ako napríklad Red Tag,Red Palmer,Hoflands Fancy.Ani Coachman nesklamal.Špecialitou pre tatranské rieky v lete sú čierne mušky ako Zulu ,alebo Black Spider.Napodiv s Coch-y-Bondhu som obzvláštne úspechy nemal.Vyhovovali stredne veľké mušky,ale nebolo to podmienkou.Kolega chytil pekného pstruha aj na mušku mimoriadnej veľkosti. Vcelku muškárenie v Džungli bolo úspešné.V lete dokonca bolo na mušky viacej záberov ako na blyskáč.Ale žiaľ ani najlepšia muška nevedela pričarovať kilové pstruhy.Nebolo to ľahké muškárenie!Čo som sa naliezol po stromoch a kríkoch za zachytenými muškami,aké namáhavé bolo predieranie sa cez Džungľu s muškárskym prútom v ruke.Ale bolo to pekné a spomienky na Džungľu sú nezabudnuteľné. MO vo Svite rozhodla sa do Džungle investovať a v tomto roku tu do nej vypúšťali násady. Toľko zatiaľ o hornej časti revíru 730, o našej milej Džungli.Zaujímavosti zo spodnej časti revíru 730 uvedieme v pokračovaní tohto článku.
