JAD 2011 © MO SVIT SRZ
O nás
Organizácia
Povolenia na lov
Revíry
Galéria
Oznamy
Športová činnosť
Články
Diskusia
Čo nám prezradil revír 730.
ČO NÁM PREZRADIL REVÍR 730.
Prepis článku z časopisu Poľovníctvo a rybárstvo z roku 1973 č.3
Ing.VLADIMÍR LACKO,Csc.
V predchádzajúcich dvoch článkoch som opísal pozorovania o zarybmení,správaní rýb a o ich love v hornom toku rieky Poprad, v revíri 730.Tento revír bol po dlhé roky rezerváciou.Nebolo to všetko.Pri mojich potulkách za zaujímavosťami a problémami podtatranských riek mi tento revír prezradil ešte ďalšie zaujímavosti.
Ako dlho vydrží pstruh v revíri?
Najspodnejší úsek revíru 730 od výtoku z Bagroviska po cestný most,kde je dolná hranica revíru,je veľmi krátky.Meria len 230 krokov.Tento úsek bol výborne zarybnený.Tu sa legálne nechytalo,pytliačenie bolo tu zriedkavé,lebo úsek je blízko cesty a je dobre viditeľný. Keď sa začalo v revíri 730 loviť,dalo sa predpokladať,že táto časť bude viacej navštevovaná ako vzdialenejšie horné časti revíru.Prirodzene,že tu omočil každý rybár,ktorý šiel chytať do Bagroviska.Pri honbe za tajomstvami podtatranských riek chcel som v tomto úseku pozorovať,ako rýchle sa vychytá taký úsek,ktorý ja krátky a dosť navštevovaný.Ale môj cieľ treba presnejšie formulovať a to:dokedy v takomto úseku možno chytiť rybu.I keď sa ryba už nedá chytiť,neznamená to,že ryby tam nie sú.Pri výlove generačných rýb v iných našich revíroch sme vylovili veľa rýb i na takých miestach,kde sa už na udicu nedalo chytiť skoro nič. Na začiatku sezóny sa v tomto úseku veľa nechytilo,ale od polovice mája sa začali dostavovať úspechy.Bolo tu hodne úlovkov a vyskytovali sa tu skutočne pekné kusy.Raz sa mi stalo ,že v polovici mája kolega chytil na rybku 43 cm duháka a to na mieste ,ktoré som tesne predtým skontroloval blyskáčom.Je to už tak, v revíri 730 je rybka úspešnejšia ako blyskáč. Prirodzene, úlovky začali postupne klesať.Mierového pstruha sa mi tu podarilo uloviť v dňoch 6, 11, 16, 24. a 28. júna, v júli som tu nechytal a posledný úlovok som mal 7. augusta.Sledoval som aj skúsenosti iných kolegov.Ku koncu sezóny sa tu na vláčenú nástrahu už ťažko niečo chytilo.Pri muškárení sa však zistilo,že menších rýb je tu stále dosť, no tie na vláčené nástrahy už zridkakedy skočili. Skúsenosti teda ukázali ,že ryby sa tu udržali, no ich ulovenie trvalo oveľa dlhšie,ako som predpokladal.Iste k tomu prispelo časté zakaľovanie vody a tiež to,že ryby si na vláčenie zvykli a asi sa dobre preškolili.Avšak na jednu otázku nie je možné dať spoľahlivú a objektívnu odpoveď a to či sem ryby tiahli z Bagroviska.Zo spodných častí rieky pre vysoký splav Klapku sem ryby len veľmi ťažko môžu vytiahnuť. Do Bagroviska sa často nasadzovali duháky,ale úlovok duháka v Bagrovisku bol dosť zriedkavý,naproti tomu pod výtokom z Bagroviska a i nižšie v revíri 729 sa duháky vyskytovali avšak aj sem boli duháky nasadzované. Predsa však možno súdiť,že vášnivý cestovateľ duhák sa neraz rozhodol opustiť pokojné a bezpečné Bagrovisko a išiel sa podívať ,čo je nové na rieke dole nižšie. Zaujímavé však je ,že nad Bagroviskom bol úlovok duháka veľmi zriedkavý. A čo lipňe? Veru lipňov pod výtokom z Bagroviska bolo dosť. V celom revíri 730 sa mohlo chytať na mušky už od začiatku sezóny a tak na počiatku sezóny tu skočilo na mušku hodne lipňov. Rozhodne v revíri kde je popri pstruhovi aj lipeň,nemalo by sa do 16. júna chytať na mušky.Keď sa už lipňe mohli chytať , úlovkov už nebolo toľko.Azda podľa svojich zvykov lipňe v lete menej brali,alebo by to bola iná príčina?Ešte som chcel výskyt lipňa sledovať pri jesennom chytaní,ale výnimku na lov lipňa sme nedostali.Len zima nám túto otázku objasnila.Lipňe prirodzene neuznávajú hranice revírov a tak v peknej pláni asi 20 metrov od hranice revíru nadol , v zime bolo vidno kŕdle krásnych lipňov a pstruhov.Teda ryby tu boli a zostali.Ale kde sa skrývali v lete? Spodná časť revíru 730 nám dala zaujímavé poznatky,cenné z praktického hľadiska.Priznám sa ,že nie je dosť podkladov,aby bolo možné dostatočne objektívne objasniť všetky súvislosti a príčiny.Hlavne nie je možné objektívne posúdiť v akej miere tiahli do tohto úseku ryby z Bagroviska.
Rozriešená záhada
Prirodzene,že aj na podtatranských riekach sa stretávame s vážnymi ťažkosťami a problémami.Pri rozhovoroch v redakcii Poľovníctva a rybárstva som dostal pokyn,že treba objektívne o všetkom písať, o dobrom i o zlom, o tom čo nás teší,i o tom čo nás páli.Teda treba písať i o nepríjemných pravdách.Súčasťou revíru 730 je prítok Mengusovský potok. Najstarší rybári spomínajú,že z tohto potoka neodchádzali s prázdnym košom. Po prvý raz som išiel do tohto potoka od sútoku nahor.Keby som v ten deň chcel vidieť pstruha,tak by som si ho bol musel nakresliť.Bol však začiatok sezóny. Neskôr som sa vybral hore vyššie,pod obec Mengusovce.Keď som prechádzal cez cigánsku štvrť Mengusoviec kŕdeľ detí mi prišiel kibicovať.Prirodzene chytať sa vôbec nedalo.Prv než som hodil blyskáč do pekného miesta,už toto miesto deti obstali a dívali sa čo bude.Nijako som ich nemohol odohnať.Nakoniec som si poradil.Vybral som si jedného zavalitého mocného chlapca,ktorý bol aj dobre vyzbrojený.Mal takú poriadnu pastiersku palicu,vyššiu než bol on sám.Tento chlapec tiež javil najväčší záujem o moju činnosť.Povedal som mu,že len on môže so mnou chodiť a ,že ostatných musí odohnať.Podarilo sa mu to, o chvíľu sme boli sami. Ale boli sme po celý deň úplne sami,totiž aj bez úlovku.Keď som išiel po druhý raz do revíru,,ktosi za mnou kričí: "Ujček,ujček,môžem zase ísť s vami?"Bol to môj nový kamarát.Pozval som ho zo sebou a opýtal som sa ho, ako sa volá.Odpovedal tak dosť sebavedome: "Edo Čonka Ryba."Jeho meno mi hneď prezradzovalo,že to bude asi kolega. Po chvíli kibicovania mi vraví: "Ujček, vy ale nejako divne chytáte,vy iste neviete,ako sa ryby chytajú." "Tak mi povedz ako treba chytať!" "Musíte si vziať črviaka ,na toho vám ryba najlepšie skočí.Ešte lepšie je nechať črviaka cez noc a do rána iste budete mať rybu." "Povedz mi ,tak sa tu chytá?" "Veru chlapci z dediny tu tak chytajú a niektorý vedia ešte viacej nachytať do ruky." V tom okamžiku som začal tušiť, v čom asi spočíva záhada,že v tomto revíri bolo málo rýb. Pýtal som sa ho ďalej: "Aj ty tak chytáš?"Nechcel sa priznať.Začal som ho poučovať,že nesmie chytať,že je to trestné.Čierne očká pod kučeravími čiernymi vláskami nechápavo na mňa pozerali.Aké asi myšlienky chodili pod tými vláskami?Či snáď: "Prečo by som nemal chytať,keď aj ostatní chlapci chytajú?" Keď sme sa lúčili ,skúsil som to ešte ináč. "Edo a či udicu máš?"Bojazlivo sa na mňa díval,priznať sa nechcel. "Veď ja viem,že máš udicu,veď sa mi môžeš pochváliť akú udicu máš."Chvíľu váhal potom mi ukázal pastiersku palicu,ktorú stále nosil zo sebou.Pootočil ju a vtedy som zbadal,že v palici má tenkú ryhu a v nej vlasec s háčikom. "Edo,teraz ti to ešte odpustím,ale už viacej nesmieš chytať a dávaj aj pozor,aby iné deti nachytali."Iba neskôr mi napadlo,že som nepostupoval správne,mal som mu udicu vziať. Ale pravdu povediac,bolo by to pomohlo? Je faktom,že aj na podtatranských riekach nám pytliactvo robí problémy.Nie je možné podceňovať ani detské a chlapčenské pytliactvo..Treba sa však veľmi vážne zamyslieť nad pytliactvom v súvislosti s rezerváciami..Rezervácie rozhodne veľmi potrebujeme.Ale rezervácia má svoje opodstatnenie len tam,kde sa dá dostatočne ustrážiť. Čo nám pomôže rezervácia do ktorej sa poctiví rybári nedostanú,ale kde si pytliaci kraľujú ako chcú!Rezervácia na Bielom Váhu,to teda áno!Rezervácia tam je,ale malý a prísne ohraničený počet povoleniek sa vydá.Pritom táto rezervácia je dobre strážená.Ešte sa mi nikdy nestalo,keď som tam chytal,že by ma otec Kokavec nebol skontroloval.Poznáme sa už dlho,ale najprv doklady von a len potom kamarátske reči.Veru otec Kokavec a iní strážcovia sú na tejto rieke veľmi často.Aj pri poslednom love na Čiernom Váhu pod Liptovskou Tepličkou som bol až 5- krát skontrolovaný! Osobitným problémom sú rezervácie blízko dedín. Tie sa naozaj ťažko dajú ustrážiť.Stojí za uváženie,či tam,kde sa rezervácia nedá dostatočne ustrážiť,nie je lepšie takýto revír uvoľniť pre legálnych rybárov? Aspoň si chytia tí,čo sa aj o rieku starajú a navyše kde chodia rybári,tam predsa býva menej pytliakov. V súvislosti s detským pytliactvom musím spomenúť ešte jeden veľmi smutný prípad.Stalo sa , že v rieke Poprad bol mimoriadne nízky stav vody a prirodzene nečistôt púšťaných do vody neubudlo.Špinavá voda omamovala ryby.Vtedy deti,chlapci,ale aj dospelí omámené ryby zabíjali.Bolo to zabíjanie pre zabíjanie,zabité ryby si titiž nezobrali. Výbor našej MO však urobil dobré a účinné opatrenia.Na každý deň bol určený člen výboru,ktorý na rieke strážil.Členovia výboru pomáhali s nadšením.Neraz na rieke boli viacerí členovia a to i tí,ktorích na tento deň neurčili na stráženie rieky.
Pravda, malú rybnatosť Mengusovského potoka nemožno pripísať len pytliactvu.Mengusovský potok,tak ako aj iné tatranské rieky je značne znečisťovaný. V súčasnom období aj obce produkujú oveľa viacej odpadov ako prv,pričom značná časť odpadov končí v rieke.V lete kaď bol nízky stav vody v Mengusovskom potoku,voda bola skutočne značne nečistá.A koľko rôznych predmetov bolo nahádzaných do rieky!Keď som navyše videl záchody 1-2 metre od rieky s výtokom do rieky, aj mi prešla chuť chodiť do tohto potoka. Toto by teda dnes už naozaj nemalo byť! Čistota tatranských riek začína byť vážnym problémom. Budovanie liečebných a ubytovacích kapacít, silne stúpajúci cestovný ruch sú príčinami zvyšujúceho sa znečisťovania tatranských riek.Ani priemysel a potravinárstvo nie sú bez viny. Aj motoristi majú na tom svoj podiel. Revír 729 pri Svite je jediným miestom,kde končia všetky použité pneumatiky,použitý a odpadný stavebný materiál,ako aj množstvo iných odpadov.Smutný je pohľad na prekrásny tatranský Velický potok, ktorý pod mostom nad Batizovcami je plný prázdnych obalov od olejov, autokozmetických prostriedkov a iných odpadov, ktorých sa motoristi zbavujú pri umývaní áut. O znečisťovaní taranských riek napíšem konkrétnejšie a podrobnejšie niekedy inokedy. Prichodí mi končiť rozprávanie o skúsenostiach a poznatkoch z revíru 730. Veru vyplatilo sa chodiť s otvorenými očami do revíru 730.Dalo sa tu vidieť veľa zaujímavého a to príjemného i smutného. A treba i to smutné veľmi dobre poznať.Je to prvý predpoklad pre to , aby sa mohli navrhovať opatrenia na zlepšenie stavu.